Betón sa chápe ako umelý drvivý ťažký stavebný materiál, ktorého hlavnými komponentmi je stavebný piesok, cement určitej značky, rozdrvený kameň určitých foriem a veľkostí a vody. V závislosti od objemu a technických a chemických charakteristík týchto komponentov je možné použiť betón:
ako hlavný materiál pre základné a ložiskové steny;
pre vnútorné steny a iné uľahčené štruktúry;
pre štruktúry so špeciálnymi požiadavkami (schopnosť odolať vplyvu deštruktívnych faktorov).
Výhody a nevýhody betónu
Výhody:
relatívne nízke náklady v dôsledku použitia miestnych materiálov surovín a jednoduchého výrobného procesu;
optimálna mechanická pevnosť a dlhodobá životnosť;
Multivariancia možných geometrických tvarov a parametrov výplne;
možnosť manuálnej výroby a výplňu a úplnej automatizácie.
Nedostatky:
veľké porovnateľné s ostatnými stavebnými materiálmi a v dôsledku toho vysoká zložitosť inštalačných prác;
potreba určitých skúseností a obratnosti pri nezávislej inštalácii betónových štruktúr, najmä posilnených;
možnosť silného zmrašťovania a zničenia vybudovanej štruktúry, aj keď je pozorovaná technológia položenia;
Zvýšená priepustnosť vody, ktorá vedie k predčasnému zničeniu materiálu. Zároveň, donedávna, sa ďalšie hydroizolácia akéhokoľvek betónového povlaku považovala za nevyhnutný a nevyhnutný stav pre jeho normálne použitie.
Typy betónovej hydroizolácie
Vonkajší. Vykonávané položením niekoľkých vrstiev hydroizolačného materiálu. Hlavnou výhodou tejto metódy je možnosť jej implementácie kedykoľvek, a to aj po naliate a tvrdení betónového povlaku. Hlavné nevýhody: dodatočné náklady a postupné ničenie hydroizolácie, to znamená potreba periodickej kontroly a obnovy.
Vnútorný. Vykonáva sa pomocou aktívnej infúzie do betónu vo fáze jeho výroby špeciálnych hydroizolačných prísad. Jeho výhodou je zlepšenie kvality stavebného materiálu a zníženie nákladov na hydroizoláciu. Nevýhody: Možnosť použitia iba vo fáze prípravy hlavného zloženia, zhoršenia tepelnej izolácie a možných problémov s dokončením.
Typy hydroizolačných prísad
Chemické plastifikátory poskytujú betón väčšiu plasticitu a odolnosť.
Fibrózne prídavky na výplň zvyšujú mechanické, tepelné a iné stabilitu materiálu kvôli jeho zosilneniu oceľovým, skleneným a (alebo) polymérnym závitom.
Prenikajúce prísady poskytujú optimálnu hydroizoláciu betónu, a to aj keď ho prevádzkujú vo vodnom a chemicky aktívnom agresívnom prostredí. Vedúcim pridaním tohto typu je dnes Penetron Admix (GDPA).
Hlavné charakteristiky GDPA
GDPA je špecializovaná hydroizolačná prísadňa na betón, založená na kryštalizácii zavedeného polyméru v póroch a prasklinách hlavného materiálu pri zachovaní možnosti voľného prechodu vodných výparov. V tomto prípade sa indikátor priepustnosti vody stáva minimálnym pri zachovaní optimálnej úrovne pevnosti, vďaka čomu je táto aditívna nevyhnutná, aby sa zabránilo prieniku vody aj pri vysokom tlaku.
Okrem toho GDPA úspešne odoláva agresívnym účinkom betónu a kovových štruktúr pozemných a morských vôd a kyslého média s chemicky aktívnymi látkami.
Podobne aj GDPA zvyšuje atmosférickú a žiarivú odolnosť materiálu, a preto ochrana priestorov vybavených takým betónom.
Výhody GDPA zvyčajne zahŕňajú jeho vysokú environmentálnu čistotu a vysoké náklady sú splatné, vrátane potreby použitia dodatočného hydroizolačného materiálu na kĺboch betónových dosiek a vystužených betónových výrobkov, pretože pridanie zabraňuje vlhkosti, ktorá prenikne iba cez cez samotný betón, ale nie mechanické spojenia blokov a štruktúr z nej.
Tento druh dodatočnej hydroizolácie môže byť tradičný (pomocou minerálnej vlny a strešného materiálu) a vykonaný na základe rovnakej špecializovanej zmesi Penetron.